Reduta je neoslohová budova na rohoch ulíc Mostová, Palackého a Medená v Bratislave medzi Hviezdoslavovým námestím a Námestím Ľudovíta Štúra.

Budova bola postavená v rokoch 1913 – 1919 na mieste starej mestskej sýpky, ktorá sa koncom 19. storočia prestala používať. Projekt zhotovili budapeštianski architekti Dezider Jakab a Marcel Komor, ktorí predtým zvíťazili v súťaži vypísanej mestskou radou v roku 1906. Kvôli vojne sa stavala pomerne dlho, niektoré dekoračné práce boli vykonané až v roku 1919. Svojho času bola miestom zábav, estrád, umeleckých vystúpení a rôznych zhromaždení obyvateľov Bratislavy. Sídlili tu aj rôzne spolky, napríklad spolok Schlarafia a veľa rokov tu bolo aj kino Reduta. Budova patrila mestu, po druhej svetovej vojne bola znárodnená a pridelená Slovenskej filharmónii, ktorá tam sídli aj v súčasnosti.

Budova svojou hmotou uzatvára stavebný blok. Dlhšou stranou je orientovaná do užšej Mostovej ulice a kratšou stranou, ktorá je výrazovo bohatšie stvárnená smerom k budove Slovenského národného divadla. Priečelie natočené smerom k Námestiu Ľudovíta Štúra svojou polohou taktiež dovolilo bohatšiemu architektonickému členeniu. Bratislavská reduta je monumentálna reprezentačná budova so slávnostnými sieňami, koncertnou a divadelnou sálou s hlavným vstupom z Mostovej ulice, ktorý vedie k monumentálnemu schodisku a priestranným reprezentačným vstupným priestorom.

Svojou bohatou ornamentikou bola budova prirovnávaná k drážďanskému Zwingru. Na tejto historizujúcej eklektickej budove môžeme nájsť inšpiráciu klasicizujúceho baroka, rokoka v ornamentálnej výzdobe a secesie napríklad v pôdorysnom tvare a v organických zvlnených šambránach na dvorovej fasáde, pripomínajúcich lechnerovskú architektúru.

Na fasáde aj v interiéri sú bohato dekorované štukové florálno-figurálne ornamenty. Fasáda je členená stĺpovým a pilastrovým rádom, odstupňovanými rizalitmi. Strecha je zdobená vežičkami a štítmi. Stavba je prekrytá zložitou manzardovou strechou.

Budova má štyri nadzemné podlažia a jedno podzemné podlažie, kde boli plánované reštaurácia, kaviareň a cukráreň. V dispozícii je budova dosť zložitá, nachádzajú sa tu veľká spoločenská sála, malá sála, obslužné priestory administratívy a zázemia. Boli tu plánované aj priestory pre hudobnú školu, spolkové organizácie a byty. Vnútorné a suterénne priestory boli viackrát rekonštruované.

Na stavbe sa použili najmodernejšie konštrukčné technológie na exponované časti, a to železobetónový strop veľkej sály a konštrukcie balkónov, lóží a galérií od firmy Pittel & Brausewetter.

Literatúra:

Dulla, M. Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. Storočí. vyd. Slovart, spol. s. r. o. Bratislava, 2002

Krivošová, J. Lukáčová, E.: Premeny súčasnej architektúry Slovenska. vyd. Alfa. Bratislava, 1990

Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody: Súpis pamiatok na Slovensku, zväzok prvý. vyd. Obzor. Bratislava, 1967

Borutová, D.: Architektúra & Urbanizmus 32, 1998, č.3/4, s. 84-85