Created by: Rony
Number of Blossarys: 2
Slovak (SK) 
Dcéry boha Dia. (Matka Themis alebo Afrodita.) Boli to božstvá zrenia, rastu, kvitnutia a ročných období. Stáli pri olympskej bráne, a neskôr boli zosobnením úrodnosti Zeme, všeobecného poriadku a prirodzenej spravodlivosti. Známe sú vo viacerých zoskupeniach s rôznymi menami. Objavovali sa ako sprievod pri dôležitých bohoch, zvyčajne zobrazené ako odeté krásne dievčatá pri tanci. Podľa tradície sa po dozretí prvej zrelej figy spievala óda na Hóry. V Athénach to boli Karpó - bohyňa plodu a jesene - a Thalló - bohyňa kvetu a jari. Inú formáciu tvorili Diké ("Spravodlivosť"), Eunomiá ("Zákonnosť") a Eiréné ("Mier") Existovali ešte iné zoskupenia Hór, napríklad podľa hodín dňa.
Dcéry boha Dia. (Matka Themis alebo Afrodita.) Boli to božstvá zrenia, rastu, kvitnutia a ročných období. Stáli pri olympskej bráne, a neskôr boli zosobnením úrodnosti Zeme, všeobecného poriadku a prirodzenej spravodlivosti. Známe sú vo viacerých zoskupeniach s rôznymi menami. Objavovali sa ako sprievod pri dôležitých bohoch, zvyčajne zobrazené ako odeté krásne dievčatá pri tanci. Podľa tradície sa po dozretí prvej zrelej figy spievala óda na Hóry. V Athénach to boli Karpó - bohyňa plodu a jesene - a Thalló - bohyňa kvetu a jari. Inú formáciu tvorili Diké ("Spravodlivosť"), Eunomiá ("Zákonnosť") a Eiréné ("Mier") Existovali ešte iné zoskupenia Hór, napríklad podľa hodín dňa.
Mladé božstvá krásy, prírody, tvorivosti a plodnosti z gréckej mytológie (v Rímskej sú ich obdobou Grácie). Zvyčajne sa udávajú 3 entity: Aglaiá (Skvelá), Eufrosyné (Radostná), Thaliá (Kvitnúca). Bývajú zobrazované pri spoločnom tanci bez zvláštnych atribútov, väčšinou bez odevu. Ich rodičmi boli Zeus a Ókeanova dcéra Eurynomé, niektoré pramene uvádzajú Hélia a riečnu nymfu Aiglé. V literatúre sa objavujú v Homérovom opise sprievodu bohyne Afrodité, a tiež v súvislosti s gréckym Podsvetím a Eleusínskymi mystériami. Bývajú často zobrazované vo výtvarnom umení.
Mladé božstvá krásy, prírody, tvorivosti a plodnosti z gréckej mytológie (v Rímskej sú ich obdobou Grácie). Zvyčajne sa udávajú 3 entity: Aglaiá (Skvelá), Eufrosyné (Radostná), Thaliá (Kvitnúca). Bývajú zobrazované pri spoločnom tanci bez zvláštnych atribútov, väčšinou bez odevu. Ich rodičmi boli Zeus a Ókeanova dcéra Eurynomé, niektoré pramene uvádzajú Hélia a riečnu nymfu Aiglé. V literatúre sa objavujú v Homérovom opise sprievodu bohyne Afrodité, a tiež v súvislosti s gréckym Podsvetím a Eleusínskymi mystériami. Bývajú často zobrazované vo výtvarnom umení.
"Roh hojnosti" - veľká nádoba v tvare rohu prekypujúca plodmi úrody, symbol nadbytku a výživy. V gréckej mytológií je atribútom viacerých božstiev, napr. bohyne úrody Demeter, nymfy Maie alebo bohyni šťastia Fortuny. Jeho pôvod má rôzne vysvetlenia. Podľa jedného z nich pochádza roh hojnosti z mýtu o Diovom detstve na Kréte, kde sa o neho staral božská koza Amaltheia - ktorej mal roh patriť. Ďalšie hovorí o súboji hrdinu Herakla s riečnym bohom Acheloom premeneným na býka, pri ktorom mu hrdina jeden roh odlomil.
"Roh hojnosti" - veľká nádoba v tvare rohu prekypujúca plodmi úrody, symbol nadbytku a výživy. V gréckej mytológií je atribútom viacerých božstiev, napr. bohyne úrody Demeter, nymfy Maie alebo bohyni šťastia Fortuny. Jeho pôvod má rôzne vysvetlenia. Podľa jedného z nich pochádza roh hojnosti z mýtu o Diovom detstve na Kréte, kde sa o neho staral božská koza Amaltheia - ktorej mal roh patriť. Ďalšie hovorí o súboji hrdinu Herakla s riečnym bohom Acheloom premeneným na býka, pri ktorom mu hrdina jeden roh odlomil.
Bohyňa múdrosti Athéna toto meno používala preto, aby jej pripomínal skutok, ktorý navždy ľutovala: Ona a jej smrteľný priateľ Pallas si v hre merali svoje zápasnícke sily tak, že na seba vrhali oštep. Pallas sa chránil štítom, ale sila bohyne bola naňho príliš veľká a Athéna mu oštepom zasadila smrteľnú ranu. Trpko jeho smrť ľutovala, a na jeho pamiatku sa nazývala Pallas, aby nezabudla na rozdiel nepatrnou ľudskou silou, a nesmrteľnou mocou bohyne.
Bohyňa múdrosti Athéna toto meno používala preto, aby jej pripomínal skutok, ktorý navždy ľutovala: Ona a jej smrteľný priateľ Pallas si v hre merali svoje zápasnícke sily tak, že na seba vrhali oštep. Pallas sa chránil štítom, ale sila bohyne bola naňho príliš veľká a Athéna mu oštepom zasadila smrteľnú ranu. Trpko jeho smrť ľutovala, a na jeho pamiatku sa nazývala Pallas, aby nezabudla na rozdiel nepatrnou ľudskou silou, a nesmrteľnou mocou bohyne.
Cyprus bol v gréckej mytológií krásny mladík menom Kyparissos, ktorého miloval Apolón. Kyparissos bol posadnutý láskou k jednému jeleňovi a netúžil po ničom inom, než sa o neho starať. Nechodil s ostatnými mládencami na lov, nehnal sa za ženami, a nevenoval žiadnu pozornosť ani Apolónovi. Jedného dňa náhodou svojho milovaného jeleňa bodol oštepom, a v žiali sa na Apolóna obrátil: "Ak ma miluješ, dovoľ mi trúchliť pre svojho jeleňa navždy." Boh mu túto neobvyklú prosbu splnil - a Kyparissos sa premenil na cyprus, strom smútku.
Cyprus bol v gréckej mytológií krásny mladík menom Kyparissos, ktorého miloval Apolón. Kyparissos bol posadnutý láskou k jednému jeleňovi a netúžil po ničom inom, než sa o neho starať. Nechodil s ostatnými mládencami na lov, nehnal sa za ženami, a nevenoval žiadnu pozornosť ani Apolónovi. Jedného dňa náhodou svojho milovaného jeleňa bodol oštepom, a v žiali sa na Apolóna obrátil: "Ak ma miluješ, dovoľ mi trúchliť pre svojho jeleňa navždy." Boh mu túto neobvyklú prosbu splnil - a Kyparissos sa premenil na cyprus, strom smútku.
Filozof Platón objasňoval povahu lásky mýtom o prvých ľudských bytostiach, ktorými boli kruhové tvory, každý s dvoma tvárami na jednej šiji, štyrmi nohami a štyrmi pažami, pohybujúce sa kotúľaním sa po zemi. Zeus sa na nich rozhneval kvôli spochybňovaniu moci bohov, a tak každého rozrezal na dve polovice, čím každému zostala jedna tvár, dve ruky a dve nohy. Navyše im pohrozil, že ak budú ešte niekedy spôsobovať problémy, naučí ich úctivému chovaniu ďalším rozrezaním napoly, a budú tak poskakovař na jednej nohe. Podľa tohot mýtu sme všetci polovicami stratených celkov, a každý z nás túži po stratenej polovičke, ktorú hľadá. Láska je tak túžba a honba za opätovným spojením do celku.
Filozof Platón objasňoval povahu lásky mýtom o prvých ľudských bytostiach, ktorými boli kruhové tvory, každý s dvoma tvárami na jednej šiji, štyrmi nohami a štyrmi pažami, pohybujúce sa kotúľaním sa po zemi. Zeus sa na nich rozhneval kvôli spochybňovaniu moci bohov, a tak každého rozrezal na dve polovice, čím každému zostala jedna tvár, dve ruky a dve nohy. Navyše im pohrozil, že ak budú ešte niekedy spôsobovať problémy, naučí ich úctivému chovaniu ďalším rozrezaním napoly, a budú tak poskakovař na jednej nohe. Podľa tohot mýtu sme všetci polovicami stratených celkov, a každý z nás túži po stratenej polovičke, ktorú hľadá. Láska je tak túžba a honba za opätovným spojením do celku.
Rímsky boh dverí, vchodov, brán, vrát, prahov a otvorov všetkého druhu, začiatkov a koncov. Bol zobrazovaný s dvoma tvárami hľadiacimi opačnými smermi. Boli mu zasvätené križovatky, pramene riek a potokov, ochraňoval pocestných prekračujúcich hranice. Z hľadiska času bol bohom svitania a súmraku, prechodov medzi mesiacmi a rokmi. Jeho pozostatok v modernej kultúre je názov mesiaca Január. V Ríme bola otvorená brána jeho svätyne, keď bola vyhlásená vojna, a v čase mieru bola zas zatvorená. Predstavuje symbol premeny - medzi prítomnosťou a budúcnosťou, detstvom a dospelosťou, či barbarstvom a civilizovanosťou.
Rímsky boh dverí, vchodov, brán, vrát, prahov a otvorov všetkého druhu, začiatkov a koncov. Bol zobrazovaný s dvoma tvárami hľadiacimi opačnými smermi. Boli mu zasvätené križovatky, pramene riek a potokov, ochraňoval pocestných prekračujúcich hranice. Z hľadiska času bol bohom svitania a súmraku, prechodov medzi mesiacmi a rokmi. Jeho pozostatok v modernej kultúre je názov mesiaca Január. V Ríme bola otvorená brána jeho svätyne, keď bola vyhlásená vojna, a v čase mieru bola zas zatvorená. Predstavuje symbol premeny - medzi prítomnosťou a budúcnosťou, detstvom a dospelosťou, či barbarstvom a civilizovanosťou.
Starogrécke každoročné slávnosti kultu Demeter a Persefony. Patria k najlepšie utajovaným tajomstvám starovekého Grécka. Keď Demeter pri svojom putovaní dorazila do Elefsiny, stretla sa tam s láskavým prijatím; miestny kráľ ju zamestnal ako pestúnku princa. Po opätovnom získaní svojej dcéry sa elfesinskému ľudu, ktorý jej poskytol stravu a prístrešie, poďakovala tým, že im povedala, ako má byť uctievaná. Nikto s istotou nevie, čo všetko sa pri elfesínskych obradoch odohrávalo, ale ich základom bol príbeh o Persefone, jej zostupe do podsvätia a každoročnom návrate do sveta živých. Mystériá sľubovali, že príde život oveľa vábnejší než Hádovo sivavé kráľovstvo, kde zosnulí iba zotrvávajú a existujú, alebo trpia za zlá, ktoré spáchali zaživa. Tento sľubovaný posmrtný život však nebol pre všetkých; čakal len na tých, ktorí boli zasvätení do mystérií. Tie sa slávili po mnohé storočia, a za celý ten čas nikto ani náznakom neprezradil, čo sa pri nich skutočne odohrávalo.
Starogrécke každoročné slávnosti kultu Demeter a Persefony. Patria k najlepšie utajovaným tajomstvám starovekého Grécka. Keď Demeter pri svojom putovaní dorazila do Elefsiny, stretla sa tam s láskavým prijatím; miestny kráľ ju zamestnal ako pestúnku princa. Po opätovnom získaní svojej dcéry sa elfesinskému ľudu, ktorý jej poskytol stravu a prístrešie, poďakovala tým, že im povedala, ako má byť uctievaná. Nikto s istotou nevie, čo všetko sa pri elfesínskych obradoch odohrávalo, ale ich základom bol príbeh o Persefone, jej zostupe do podsvätia a každoročnom návrate do sveta živých. Mystériá sľubovali, že príde život oveľa vábnejší než Hádovo sivavé kráľovstvo, kde zosnulí iba zotrvávajú a existujú, alebo trpia za zlá, ktoré spáchali zaživa. Tento sľubovaný posmrtný život však nebol pre všetkých; čakal len na tých, ktorí boli zasvätení do mystérií. Tie sa slávili po mnohé storočia, a za celý ten čas nikto ani náznakom neprezradil, čo sa pri nich skutočne odohrávalo.
Premena smrteľníka v boha. V gréckej mytológií k nej dochádza v okamihu Heraklovej smrti. V božstvá boli premenení aj niektorí muži a ženy, ktoré grécki bohovia milovali; napr. Psyché dosiahla apoteózy po tom, ako obstála pri afroditinych skúškach a Ariadna bola premenená na bohyňu, keď sa vydala za Dionýza. V gréckych a rímskych dejinách boli niektorí panovníci, o ktorých sa tvrdilo, že dosiahli apoteózy. Po smrti Alexandra Veľkého boli vladári jeho ríše uctievaní ako bohovia už zaživa. Julius Caesar bol prehlásený za boha po smrti ako božský Julius, rovnako tak aj mnoho rímskych cisárov a niekoľko cisárovien.
Premena smrteľníka v boha. V gréckej mytológií k nej dochádza v okamihu Heraklovej smrti. V božstvá boli premenení aj niektorí muži a ženy, ktoré grécki bohovia milovali; napr. Psyché dosiahla apoteózy po tom, ako obstála pri afroditinych skúškach a Ariadna bola premenená na bohyňu, keď sa vydala za Dionýza. V gréckych a rímskych dejinách boli niektorí panovníci, o ktorých sa tvrdilo, že dosiahli apoteózy. Po smrti Alexandra Veľkého boli vladári jeho ríše uctievaní ako bohovia už zaživa. Julius Caesar bol prehlásený za boha po smrti ako božský Julius, rovnako tak aj mnoho rímskych cisárov a niekoľko cisárovien.
Sova (kuvik) tradične sprevádzajúca panenskú bohyňu múdrosti Athénu, alebo jej rímsku obdobu, Minervu. V západnom svete sa vďaka tomu stala symbolom múdrosti. Teórie o vzniku tohto symbolu sa rôznia. Hovoria napr. o Athéne ako pôvodnej ochrankyne vtákov a hadov; ďalšie o vlastnostiach sovy (napr. videnie v tme), alebo o hojnom výskyte týchto vtákov na územi Atén.
Sova (kuvik) tradične sprevádzajúca panenskú bohyňu múdrosti Athénu, alebo jej rímsku obdobu, Minervu. V západnom svete sa vďaka tomu stala symbolom múdrosti. Teórie o vzniku tohto symbolu sa rôznia. Hovoria napr. o Athéne ako pôvodnej ochrankyne vtákov a hadov; ďalšie o vlastnostiach sovy (napr. videnie v tme), alebo o hojnom výskyte týchto vtákov na územi Atén.
Mocní a obludní obri, synovia a dcéry Urána a Gaie. Najznámejší sú Okeanos, Hyperion, Iapetos, Kronos, Tethys, Themis, Mnemosyne, Rheia, Theia, Phoebe. Podieľali sa na vzbure Krona proti svojmu otcovi, a väčšina z nich potom na boji proti Diovi v Titanskej vojne Titanomachii, po čom boli uvrhnutí do Tartaru. Princíp jednej generácie bohov premáhajúcej druhú - vzbura - sa objavuje v mytológiach rôznych kultúr - škandinávskej (Æsir–Vanirská vojna), babylonskej(epos Enûma Eliš), ďalej v ugaritských a chetitských mýtoch a v kresťanskom príbehu o luciferovej vzbure.
Mocní a obludní obri, synovia a dcéry Urána a Gaie. Najznámejší sú Okeanos, Hyperion, Iapetos, Kronos, Tethys, Themis, Mnemosyne, Rheia, Theia, Phoebe. Podieľali sa na vzbure Krona proti svojmu otcovi, a väčšina z nich potom na boji proti Diovi v Titanskej vojne Titanomachii, po čom boli uvrhnutí do Tartaru. Princíp jednej generácie bohov premáhajúcej druhú - vzbura - sa objavuje v mytológiach rôznych kultúr - škandinávskej (Æsir–Vanirská vojna), babylonskej(epos Enûma Eliš), ďalej v ugaritských a chetitských mýtoch a v kresťanskom príbehu o luciferovej vzbure.
Z gréc. "nežná bohyňa", vyživujúca matka. Reprezentovaná kozou účinkovala v mýte o Diovom pôvode - Zeus bol v detstve ukrývaný na Kréte, kde sa oňho starala božská koza Amaltheia. Diova matka Rheia ho tak ochránila pred jeho otcom, titanom Kronom. Ten zo strachu, že jeho potomok preberie moc nad svetom všetky svoje deti prehltol. Za odmenu bola božská koza vynesená na oblohu, a stala sa súhvezdím znamenia Kozorožec.
Z gréc. "nežná bohyňa", vyživujúca matka. Reprezentovaná kozou účinkovala v mýte o Diovom pôvode - Zeus bol v detstve ukrývaný na Kréte, kde sa oňho starala božská koza Amaltheia. Diova matka Rheia ho tak ochránila pred jeho otcom, titanom Kronom. Ten zo strachu, že jeho potomok preberie moc nad svetom všetky svoje deti prehltol. Za odmenu bola božská koza vynesená na oblohu, a stala sa súhvezdím znamenia Kozorožec.
"Palčekovia" (z gréc. daktylos, prst) - trpaslíci, ktorí v krétskom alebo maloázijskom pohorí Ida ako prví dobývali a kuli železo. Boli tiež magickí liečitelia, matematici, zamestnanci boha ohňa a kováčstva Hefaista. Svoje vedomosti predávali ľudskej rase. Daktylov existovalo niekoľko druhov, a o ich pôvode hovorí mýt, v ktorom daktylovia vyskočili zo zeme, kde Rheia zaborila prsty pri pôrode boha Dia, aby si uľavila od bolesti.
"Palčekovia" (z gréc. daktylos, prst) - trpaslíci, ktorí v krétskom alebo maloázijskom pohorí Ida ako prví dobývali a kuli železo. Boli tiež magickí liečitelia, matematici, zamestnanci boha ohňa a kováčstva Hefaista. Svoje vedomosti predávali ľudskej rase. Daktylov existovalo niekoľko druhov, a o ich pôvode hovorí mýt, v ktorom daktylovia vyskočili zo zeme, kde Rheia zaborila prsty pri pôrode boha Dia, aby si uľavila od bolesti.
Nezraniteľná obluda gréckej mytológie. Obýval pastviny okolo Nemey a Peloponézu (levy sa v Grécku vyskytovali asi do r. 100 p.n.l.). Jeho zlatá srsť bola odolná voči ľudským zbraniam. Nakoniec ho uškrtil Herakles, ako jednu so svojich 12 úloh (podľa niektorých mu streli šíp do nechránenej papule). Odvtedy nosil jeho kožušinu ako pláštenku.
Nezraniteľná obluda gréckej mytológie. Obýval pastviny okolo Nemey a Peloponézu (levy sa v Grécku vyskytovali asi do r. 100 p.n.l.). Jeho zlatá srsť bola odolná voči ľudským zbraniam. Nakoniec ho uškrtil Herakles, ako jednu so svojich 12 úloh (podľa niektorých mu streli šíp do nechránenej papule). Odvtedy nosil jeho kožušinu ako pláštenku.
Grécke mytologické bytosti - stromové nymfy. Boli to ženské duchy stromov, zvlášť dubov. Dryády obývajúce jasene sa nazývali Melie. Väčšinou boli veľmi plaché, okrem času v spoločnosti panenskej bohyne lovu a divočiny Artemis, ktorá s nimi udržiavala dobré vzťahy. Niektoré, zvané hamadryády boli neoddeliteľnou súčasťou stromu v ktorom prebývali, a spolu s ním aj umierali. Preto bohovia trestali smrteľníkov, ktorí zoťali strom bez dovolenia dryád.
Grécke mytologické bytosti - stromové nymfy. Boli to ženské duchy stromov, zvlášť dubov. Dryády obývajúce jasene sa nazývali Melie. Väčšinou boli veľmi plaché, okrem času v spoločnosti panenskej bohyne lovu a divočiny Artemis, ktorá s nimi udržiavala dobré vzťahy. Niektoré, zvané hamadryády boli neoddeliteľnou súčasťou stromu v ktorom prebývali, a spolu s ním aj umierali. Preto bohovia trestali smrteľníkov, ktorí zoťali strom bez dovolenia dryád.
Mýtické spoločenstvo ženských bojovníčok. Autori ako ich územie udávajú dnešné Turecko, Ukrajinu alebo Lýbiu. Na boj a lov používali luk a oštep, a pohŕdali ženskou prácou. Svoj rod udržiavali tak, že si ponechávali dievčatá narodené zo stretnutí s mužmi z iných kmeňov, či už pri návšteve alebo boji. Zmienky a historky o nich nájdeme u Herodota či v Homérovej Ílias, vyskytujú sa aj v mnohých mýtoch a rímskej históriografií, a ich meno sa stalo všeobecným označením pre ženské bojovníčky.
Mýtické spoločenstvo ženských bojovníčok. Autori ako ich územie udávajú dnešné Turecko, Ukrajinu alebo Lýbiu. Na boj a lov používali luk a oštep, a pohŕdali ženskou prácou. Svoj rod udržiavali tak, že si ponechávali dievčatá narodené zo stretnutí s mužmi z iných kmeňov, či už pri návšteve alebo boji. Zmienky a historky o nich nájdeme u Herodota či v Homérovej Ílias, vyskytujú sa aj v mnohých mýtoch a rímskej históriografií, a ich meno sa stalo všeobecným označením pre ženské bojovníčky.
Tartarus, Tartaros je (okrem pomenovania jedného z gréckych prabožtiev) priepasť hlbšia než podsvetie, kam sú skazení ľudia, vyhnanci a väzni posielaní na odpykávanie svojho trestu - grécky ekvivalent pekla. Vedie do neho niekoľko vchodov, napr. jaskyňa Aornum. Obyvateľmi Tartaru boli rôzne bytosti a odsúdenci. Známi sú Daidalos, Ixión, Sizyfos a iní, ktorých skutky sú popísané v známych mýtoch. Po Titanskej vojne tu boli uväznení porazení titani.
Tartarus, Tartaros je (okrem pomenovania jedného z gréckych prabožtiev) priepasť hlbšia než podsvetie, kam sú skazení ľudia, vyhnanci a väzni posielaní na odpykávanie svojho trestu - grécky ekvivalent pekla. Vedie do neho niekoľko vchodov, napr. jaskyňa Aornum. Obyvateľmi Tartaru boli rôzne bytosti a odsúdenci. Známi sú Daidalos, Ixión, Sizyfos a iní, ktorých skutky sú popísané v známych mýtoch. Po Titanskej vojne tu boli uväznení porazení titani.
V grécku slovo obolos predstavovalo mincu v hodnote jednej šestiny drachmy, a v slovnom spojení Cháronov obolos sa ustálilo pre označenie zaopatrenia na prechod do posmrtného života. Zvykom bolo vkladať túto mincu zosnulému do úst, aby ňou zaplatil Cháronovi, prievozníkovi na rieke Styx, plavbu na druhý breh. Obdoby Cháronovho obolu sa vyskytovali na Blízkom východe, v rímskej, keltskej, germánskej kultúre a prenikli až k ranokresťanským tradíciam. V latinsky hovoriacom svete sa používal termín "viaticum". Mohol označovať zásoby na cestu pustovníka, alebo vyhnanca, a v prenesenom význame tiež "províziu na cestu k smrti": rímskokatolícka cirkev tento názov používa pre eucharistiu vkladanú do úst umierajúcemu.
V grécku slovo obolos predstavovalo mincu v hodnote jednej šestiny drachmy, a v slovnom spojení Cháronov obolos sa ustálilo pre označenie zaopatrenia na prechod do posmrtného života. Zvykom bolo vkladať túto mincu zosnulému do úst, aby ňou zaplatil Cháronovi, prievozníkovi na rieke Styx, plavbu na druhý breh. Obdoby Cháronovho obolu sa vyskytovali na Blízkom východe, v rímskej, keltskej, germánskej kultúre a prenikli až k ranokresťanským tradíciam. V latinsky hovoriacom svete sa používal termín "viaticum". Mohol označovať zásoby na cestu pustovníka, alebo vyhnanca, a v prenesenom význame tiež "províziu na cestu k smrti": rímskokatolícka cirkev tento názov používa pre eucharistiu vkladanú do úst umierajúcemu.
Kyklop, lat. Cyclops, je grécka, neskôr rímska mýtická bytosť rasy obrov, typická jedným okom v strede čela. Podľa Hesioda boli Kyklopovia uväznení v Tartare, odkiaľ ich vyslobodil Zeus. Z vďaky obdarili Dia bleskom, Hádesa neviditeľnou prilbou a Poseidona mocným trojzubcom na pomoc v boji proti titanom počas Titanomachie. S kyklopmi sa ďalej stretneme v dielach Euripida, Calimacha, Vergília, Theokrita, či v známej epizóde Homérovej ságy - kde sa Odysseus stretne so slávnym kyklopom (Poseidonovym synom) menom Polyfémus.
Kyklop, lat. Cyclops, je grécka, neskôr rímska mýtická bytosť rasy obrov, typická jedným okom v strede čela. Podľa Hesioda boli Kyklopovia uväznení v Tartare, odkiaľ ich vyslobodil Zeus. Z vďaky obdarili Dia bleskom, Hádesa neviditeľnou prilbou a Poseidona mocným trojzubcom na pomoc v boji proti titanom počas Titanomachie. S kyklopmi sa ďalej stretneme v dielach Euripida, Calimacha, Vergília, Theokrita, či v známej epizóde Homérovej ságy - kde sa Odysseus stretne so slávnym kyklopom (Poseidonovym synom) menom Polyfémus.
V gréckej mytológií bola Titanomachia 10-ročnou vojnou titanov. Nazýva sa aj Súbojom titanov, Súbojom bohov, alebo Titanskou vojnou. Odohrala sa pred zrodom ľudstva po tom, ako Zeus lsťou prinútil svojho otca Krona (vládcu titanov), aby vyvrhol svoje deti, ktoré prehltol. Nato sa Zeus so svojimi súrodencami (olympanmi) vzbúril proti otcovi a titanskej rase; bojovalo sa o vládnutie nad celým vesmírom. Olympania nakoniec titanov premohli, a uvrhli ich do zajatia v priepasti Tartarus. Atlas, ktorý bojoval na strane Krona, dostal za trest niesť na svojich ramenách váhu oblohy.Zeus a jeho súrodenci prevzali po titanoch miesto vládnucich entít, a usadili sa na Olympe.
V gréckej mytológií bola Titanomachia 10-ročnou vojnou titanov. Nazýva sa aj Súbojom titanov, Súbojom bohov, alebo Titanskou vojnou. Odohrala sa pred zrodom ľudstva po tom, ako Zeus lsťou prinútil svojho otca Krona (vládcu titanov), aby vyvrhol svoje deti, ktoré prehltol. Nato sa Zeus so svojimi súrodencami (olympanmi) vzbúril proti otcovi a titanskej rase; bojovalo sa o vládnutie nad celým vesmírom. Olympania nakoniec titanov premohli, a uvrhli ich do zajatia v priepasti Tartarus. Atlas, ktorý bojoval na strane Krona, dostal za trest niesť na svojich ramenách váhu oblohy.Zeus a jeho súrodenci prevzali po titanoch miesto vládnucich entít, a usadili sa na Olympe.
Hora Olymp (Olympos) je mýtické miesto, identifikované s najvyšším gréckym vrchom nachádzajucim sa v Tesálií, alebo s inými, vzdialenými oblasťami. Podľa gréckej mytológie tento vrch pôvodne slúžil ako Kronov trón. Po titanskej vojne na ňom kyklopovia vybudovali palác, ktorý sa stal sídlom 12 olympských bohov. Palác bol rozľahlý a honosný, o nábytok a výzdobu sa postaral boh Hefaistos. Obyvatelia Olympu sa živili ambróziou a nektárom. Každý u olympanov vlastnil svoj trón vo veľkej sieni, ktorej dominovali Herin slonovinový a Diov zlatý trón. Homér o Olympe píše, že jeho pokoj nenaruší žiaden vietor, a nepadá naň žiaden dážď či sneh.
Hora Olymp (Olympos) je mýtické miesto, identifikované s najvyšším gréckym vrchom nachádzajucim sa v Tesálií, alebo s inými, vzdialenými oblasťami. Podľa gréckej mytológie tento vrch pôvodne slúžil ako Kronov trón. Po titanskej vojne na ňom kyklopovia vybudovali palác, ktorý sa stal sídlom 12 olympských bohov. Palác bol rozľahlý a honosný, o nábytok a výzdobu sa postaral boh Hefaistos. Obyvatelia Olympu sa živili ambróziou a nektárom. Každý u olympanov vlastnil svoj trón vo veľkej sieni, ktorej dominovali Herin slonovinový a Diov zlatý trón. Homér o Olympe píše, že jeho pokoj nenaruší žiaden vietor, a nepadá naň žiaden dážď či sneh.
Z gréckej mytológie a kozmogónie - prvopočiatok všetkých vecí, prastav, z ktorého sa utvoril svet. Býva označovaný za základ reality, priepasť, medzeru, ničotu, prázdny priestor, pralátku. Opakom zmäteného chaosu je poriadok, usporiadanie. Podľa Hesioda bol Chaos prázdnotou, a spolu s Gaiou, Tartarom a Erosom predstavoval prabožstvo, z ktorého vzišli ďalšie entity a živly. Ovídius ho popisuje ako tuhú neforemnú masu, ktorú tvorila len jej ťažoba. V orfickej kozmogónií sa objavuje "Lono Temnoty", kde Vietor položil vajce, z ktorého sa zrodil Eros a uviedol vesmír do pohybu.
Z gréckej mytológie a kozmogónie - prvopočiatok všetkých vecí, prastav, z ktorého sa utvoril svet. Býva označovaný za základ reality, priepasť, medzeru, ničotu, prázdny priestor, pralátku. Opakom zmäteného chaosu je poriadok, usporiadanie. Podľa Hesioda bol Chaos prázdnotou, a spolu s Gaiou, Tartarom a Erosom predstavoval prabožstvo, z ktorého vzišli ďalšie entity a živly. Ovídius ho popisuje ako tuhú neforemnú masu, ktorú tvorila len jej ťažoba. V orfickej kozmogónií sa objavuje "Lono Temnoty", kde Vietor položil vajce, z ktorého sa zrodil Eros a uviedol vesmír do pohybu.
