Pieniny Prístup obec Červený Kláštor, Lesnica Rieka Dunajec Dominantný vrch Tri Koruny Národný park Pieniny sa nachádza severne od mesta Stará Ľubovňa na hraniciach s Poľskom. Hranicu s Poľskom tvorí rieka Dunajec. Pieninský národný park tvoria prevažne ihličnaté lesy. Hoci je najmenším národným parkom na území Slovenska, o to viac prírodnej krásy ponúka a je turisticky veľmi obľúbený. Scenérie Pienin sú búrlivé a rozmanité. Najzaujímavejším vrchom v pohorí Pienin sú Tri koruny s nadmorskou výškou 982 m.n.m. Rieka Dunajec si razí cestu pomedzi vrchy, plavbou po nej si prezriete Pieniny aj z poľskej, aj zo slovenskej strany. Splavovanie rieky Dunajec v Pieninách Rieka Dunajec sa dá splavovať na pltiach alebo raftingových člnoch z obce Červený Kláštor, trasa končí v Lesnici a je dlhá 9 km. Na pltiach vás budú sprevádzať goralskí pltníci. Naspäť prídete autobusom, pešo alebo si požičiate bicykle a pozdĺž rieky, po ktorej ste sa plavili, sa vrátite aj späť. Sezóna splavovania začína 1. apríla a končí 31. októbra. Kaňon rieky ja najkrajšou časťou Pienin. Turistika v Pieninách Pozdĺž kaňona rieky Dunajec vedie turistický náučný chodník z Červeného Kláštora až do Lesnice. Príroda sa v horskej oblasti Pieniny naozaj vyšantila, pokoj hôr sa tu strieda s napínavými turistickými cestami ponad rieku Dunajec. Pieniny sú preto ideálne pre strávenie letnej dovolenky, najmä pre priaznivcov horskej turistiky. Okolie Celý kraj sa nazýva Zamagurie, neďaleko sa nachádza obec Červený Kláštor, bohatá na folklór a tradície. V obci sa nachádza kláštor, ktorý je významnou architektonickou pamiatkou, je v ňom Národopisné múzeum s herbárom mnícha Cypriána, ktorý tu pôsobil. Informačné stredisko sa nachádza v Starej Ľubovni a v Červenom Kláštore.

Malá Fatra Prístup Vrátna, Štefanová, Čičmany, Vrútky, Martin, Terchová, Zázrivá, Rajecká Lesná, Strečno Malá Fatra je pohorie, ktoré sa tiahne od Fačkovského sedla po Zázrivú. Nachádza sa pri Veľkej Fatre. Malá Fatra patrí medzi významné turistické oblasti zimných športov a výbornej letnej turistiky, je preto ideálna pre zimnú i letnú dovolenku. V Malej Fatre sa nachádzajú veľmi kvalitné lyžiarske strediská na Slovensku, napríklad lyžiarske stredisko Vrátna, Štefanová alebo Martinské hole pri meste Martin. Martin, Žilina, Ružomberok a Dolný Kubín sú okresy, ktoré sa nachádzajú na území Malej Fatry. Informačné stredisko sa nachádza v Štefanovej. Samotné pohorie je v jadre žulové, severné a východné svahy Malej Fatry sú zložené z dolomitov a vápencov. Pohorie tvoria a pokrývajú rozsiahle doliny, tiesňavy, rokliny, bralá, zaujímavé skalné útvary a hlavne nádherné lesy, ktorých porast tvoria ihličnaté a listnaté stromy. Zo zvierat tu žije medveď, rys, mačka divá, vlk, jeleň, srnec, pozor aj na vretenicu a užovku. Malú Fatru tvorí niekoľko vrchov: Malý a Veľký Rozsutec, Veľký a Malý Fatranský Kriváň, Poludňový Grúň a ďalšie. Turistami je obdivovaný Šutovský vodopád vysoký 38 metrov.

Flóra na Slovensku V štvrtohorách sa podnebie na Slovensku niekoľkokrát menilo, čo malo vplyv na druhové zloženie fauny a flóry. Niektoré druhy sa zachovali dodnes, iné vyhynuli. Postupným otepľovaním sa však na naše územie šírili nové teplomilné druhy rastlinstva i živočíšstva. Flóra Slovenska je bohatá na počet, ako aj na druhy rastlín, a to predovšetkým vďaka miernej klíme a pestrému geologickému podložiu. Zaraďuje sa do provincie listnatých a zmiešaných lesov a sú v nej zastúpené karpatské horské druhy, ale aj teplomilné rastliny, ktorým sa darí v nížinách na juhu. Slovensko je bohaté na lesy. Tie zaberajú približne 40 % územia a tvoria najcennejšie prírodné bohatstvo krajiny. Sú vyhľadávanými miestami na oddych, každoročne navštevované mnohými výletníkmi, turistami aj cykloturistami. Flóra nížin má rovnako ako flóra pohorí bohaté zastúpenie. Rastlinstvo So stúpajúcou nadmorskou výškou sa mení i zloženie rastlinstva. Rastlinstvo vytvára výškové vegetačné stupne. Na Slovensku ich rozlišujeme osem. Vegetačné stupne nemajú presne vymedzené hranice, jeden vegetačný stupeň prechádza do druhého, a preto uvedené nadmorské výšky sú iba orientačné. Vegetačné stupne Slovenska: 1.Dubový (100 – 400 m n. m.) 2.Bukovo-dubový (200 – 550 m n. m.) 3.Dubovo-bukový (250 – 700 m n. m.) 4.Bukový (450 – 800 m n. m.) 5.Jedľovo-bukový (650 – 1050 m n. m.) 6.Smrekovo-jedľovo-bukový (850 – 1300 m n. m.) 7.Smrekový (1100 – 1550 m n. m.) 8.Kosodrevinový (1450 – 1900 m n. m.) Flóra nížin Flóra najteplejších oblastí Slovenska zahŕňa teplomilné rastlinstvo Záhorskej, Podunajskej, Východoslovenskej nížiny a Košickej kotliny. Prevažnú časť kveteny tvoria dubovo-hrabové lesy. V hojnom počte sa vyskytuje dub, lipa malolistá, breza previsnutá, javor, orech kráľovský, hrab, jaseň, agát, lieska. Niektoré dreviny sa pričinením človeka presťahovali do nezvyklého prostredia. Vďaka tomu nájdeme borovicové lesy na Záhorskej nížine, alebo smrečiny v nižších polohách Slovenska. Brehy riek lemujú lužné vŕbovo-jelšové lesy prevažne vo výške 250-300 m n. m. Krovité poschodie nížin je taktiež bohaté, vyskytuje sa tu najmä baza čierna, vtáčí zob, brečtan, hloh a iné. Bylinné druhy zastupuje napríklad žihľava dvojdomá alebo hluchavka. V nížinách vznikli zásahom človeka sady a záhrady, ktorých typickými predstaviteľmi sú ovocné stromy ako jabloň, hruška, slivka, čerešňa, višna, marhuľa, broskyňa, ríbezľa a iné, z kvetov prevažne ruže, narcisy, tulipány. Na slnečných úpatiach svahov pohorí sú známe vinice, napr v okolí Pezinku, Modry, Nitry, Viničiek a podobne. Flóra pohorí Flóra pohorí je členená na niekoľko podoblastí zahŕňajúcich viaceré pohoria Slovenska ako Malé Karpaty, Považský Inovec, Tríbeč, Strážovské vrchy, fatranské a tatranské horské masívy a vyššie položené kotliny. Na území Slovenska majú veľký význam lesy so zastúpením buka (Fagus silvatica). Buk aj v súčasnosti tvorí základ stability lesných ekosystémov a teda aj krajiny, je stále najviac zastúpenou drevinou v našich lesoch. Možno ho zaradiť ku kultúrnemu dedičstvu Slovenska a má mimoriadny význam pre optimálne plnenie všetkých funkcií lesov. Bukový les je typický pre vyššie polohy. K ďalším listnatým drevinám vyskytujúcim sa na našom území patrí dub zimný, dub letný, jelša lepkavá, lieska obyčajná, jaseň štíhly, breza previsnutá, topoľ osikový, brest hrabolistý. Nad 1000 m n. m. nájdeme ihličnaté lesy. Z ihličnatých stromov je na Slovensku zastúpená jedľa biela, smrek obyčajný, smrekovec opadavý a rôzne druhy borovíc - borovica čierna, limba, obyčajná, kosodrevinová. Nad hranicou lesa sa vyskytuje už len kosodrevina. Kvetnaté bučiny na strmých skalných vápencových svahoch sú doplnené lipou, javorom horským a majú viacetážový porast krovitých drevín a bylín. Z rastlinstva sú rozšírené paprade, kamene v lesoch sa zelenajú machmi a lišajníkmi. Horské lesy sú cieľom mnohých hubárov. Na pomerne malom teritóriu Bukovských vrchov na východe Slovenska sa nachádzajú pôvodné jedľovo-bukové lesy s pralesovitým typom ekosystému. V Tatrách, Nízkych Tatrách, vo vrcholových častiach Veľkej a Malej Fatry sa nad pásmom kosodreviny nachádzajú lúky nazývané tiež hole. Nad touto oblasťou sú už iba skaly porastené lišajníkmi a na vlhkejších miestach možno nájsť machy. Početnosť vegetácie a výskyt rastlinstva s nadmorskou výškou klesá. Osobitú skupinu flóry tvoria lužné lesy, ktoré sa nachádzajú popri vodných tokoch. Toto spoločenstvo neovplyvňuje nadmorská výška, ale hladina podzemnej vody. Súvislejšie porasty sa zachovali pri riekach Morava, Dunaj a Latorica. Dominujú tu jelše, vŕby, topole, v horských oblastiach sa často vyskytuje smrek. Endemity a relikty Územie Slovenska možno právom považovať za významnú križovatku rôznych zložiek flóry. Vďaka polohe v strede Európy a podmienkam prostredia, sa tu aj na relatívne malej rozlohe územia vyskytuje 40 endemických druhov, ktoré sú úplne alebo takmer úplne viazané na územie Slovenska. Endemitické rastliny sa vyskytujú len na veľmi ohraničenom území. Medzi najznámejšie endemity patrí: cyklamen fatranský (Cyclamen fatrense), lykovec muránsky (Daphne arbuscula), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), poniklec prostredný (P. subslavica), lomikameň trváci (Saxifraga wahlenbergii), soldanelka karpatská (Soldanella carpatica), peniažtek slovenský (Thlaspi jankae), horčičník Wahlenbergov. Slovensko je taktiež bohaté na chránené a reliktné druhy flóry, čiže pozostatky z iných geohistorických období. Takýmto reliktom je napríklad hlaváčik jarný. K našim najznámejším chráneným rastlinám patria horec Clusiov, hlaváčik jarný, plesnivec alpínsky, astra alpínska. Na Slovensku sa tiež vyskytuje veľké množstvo liečivých rastlín. K nim zaraďujeme napr. podbeľ liečivý, pľúcnik lekársky, rumanček pravý, nechtík lekársky, materinu dúšku, mätu priepornú a mnohé iné. Arboréta Prírodné botanické záhrady akým je aj arborétum v Tesárskych Mlyňanoch pri Zlatých Moravciach je zaujímavou destináciou pre milovníkov prírody. S bohatou paletou stálozelených domácich a cudzokrajných drevín patrí k popredným arborétam Slovenska. Pri Banskej Štiavnici sa nachádza arborétum Kysihybeľ s početnými druhmi ihličnatých a listnatých lesov mierneho pásma. Najväčším slovenským rozáriom s odrodami ruží je Borová hora pri Zvolene. Kultúrne plodiny Z kultúrnych rastlín sa pestujú na území Slovenska obilniny – pšenica, raž, ovos, jačmeň, kukurica, v nižších polohách cukrová repa, slnečnica a repka olejná, vo vyšších polohách zemiaky.

Fauna Slovenska patrí pod provinciu listnatých lesov. Vzhľadom na rozdielnu nadmorskú výšku a životné prostredie je Slovensko domovom pre stovky živočíchov rozdielnych svojím pôvodom, vzhľadom a životným prostredím. Suchozemské živočíchy Lesy sú plné živočíchov, častými je veverica, líška, diviak, rys, vlk, medveď, vysokú zver zastupuje jeleň, srnec, daniel, muflón. Slovenské lesy vytvárajú výborné podmienky pre poľovníctvo, veľmi obvyklé sú poľovačky na medvede a jelene. Z vtákov na Slovensku prebýva sova, tetrov, myšiak, v jaskyniach žijú mnohé druhy netopierov. V pásme kosodreviny sa vyskytujú kamzíky a svište. Typickým živočíšnym predstaviteľom polí na nížinách Slovenska je napríklad bažant, zajac, hraboš. Na rozhraní nížin a pohorí sa v hojnom počte vyskytuje jež. Faunu Slovenska rozdeľujeme do štyroch oblastí podľa výskytu jednotlivých živočíchov v daných oblastiach. Oblasť stepného živočíšstva Ide o oblasť nížin, slnečných svahov predhorí, ale aj o plochy, ktoré človek premenil na ornú pôdu. Vyskytuje sa tu približne 10 – 13% živočíchov z celkového počtu všetkých druhov žijúcich na našom území. Zástupcovia tejto oblasti sú zajace, hraboše, jarabice, bažanty, škovránky. Kriticky ohrozený druh je drob fúzatý, ktorého prirodzeným prostredím sú práve stepné oblasti nachádzajúce sa v Podunajskej rovine, v Podunajskej a Trnavskej pahorkatine, pričom najviac živočíchov je sústredených na významnom vtáčom území Sysľové polia neďaleko Rusoviec pri Bratislave. Z bezstavovcov sa vyskytuje v tejto oblasti sága stepná, fúzač trávový a bohato zastúpené sú i motýle. Oblasť živočíšstva listnatých lesov Táto oblasť je miestom s najväčším počtom druhov živočíšnej ríše žijúcich na Slovensku. Možno tu nájsť až 75% všetkých druhov. Listnatý les poskytuje dostatok potravy a dobré možnosti úkrytu srnám, diviakom, ale i líške hrdzavej a mačke lesnej, tiež veľkému množstvu rozličných vtákov, z ktorých najčastejšie sú kukučka jarabá, sova lesná, vrana túlavá, slávik červienka, pinka lesná, stehlík konopiar, sýkorky a ďatle. Z obojživelníkov sú tu zastúpené mlok bodkovaný, mlok hrebenatý, ropucha bradavičnatá a rosnička stromová. Oblasť živočíšstva ihličnatých lesov Potravu si v tejto oblasti nachádza asi 10% druhov našich živočíchov. Ihličnatý les je domovom pre veverice, medvede hnedé, rysa ostrovida, vtáky – tetrova hlucháňa, drozda kolohrivého, orešnicu perlavú, sýkorku uhliarku a sýkorku chochlatú, hýľa lesného a krivonosa smrekového. Z plazov tu možno nájsť vretenicu severnú a užovku živorodú. Mnohé zo živočíchov žijú v listnatých aj ihličnatých lesoch, napr. líšky, vlky, jelene. Oblasť vysokohorského živočíšstva – kosodrevín a alpínskych lúk Hoci spoločenstvo živočíchov žijúcich v tejto oblasti Slovenska je chudobnejšie, predstavuje asi 1% z našich druhov, nestráca svoj význam ani zaujímavosť. Udržali sa tu druhy živočíšnej ríše, ktoré prežili doby ľadové, sú to tzv. glaciálne relikty. Z obojživelníkov je charakteristickým druhom mlok horský, z plazov jašterica živorodá, z vtákov dážďovník tmavý, z cicavcov hraboš tatranský, hraboš snežný, v najvyšších polohách žijú kamzíky a svište. Vodné živočíchy Po celom území Slovenska môžeme nájsť roztrúsené spoločenstvo vôd, močiarov a brehov vôd, ktoré poskytujú taktiež priaznivé podmienky pre mnohé ryby, obojživelníky a vtáky. Na Slovensku je rozšírený chov rýb v rybníkoch na hospodárske účely. Takýto chov nájdeme v trnavských rybníkoch alebo na východe v Senných rybníkoch. Rozdiely v skladbe vodných spoločenstiev vyplývajú z nárokov živočíchov na vlastnosti vody. Sladkovodné toky a mŕtve ramená riek sú domovom sumcov, kaprov, pstruhov, hlavátok, lipňov, rakov, žiab a korytnačiek. Prudko tečúcim čistým vodám s kamenistým dnom a nízkou teplotou vody sa prispôsobil pstruh potočný, v nižších polohách s miernejšie tečúcou vodou prevláda lipeň tymiánový. Bohatšie je spoločenstvo živočíchov väčších potokov a riek v nižších polohách, ktoré je domovom šťuky, zubáča, sumca, pleskáča a plotice. Na brehoch prameňov a horských potokov Slovenska žije napr. kunka žltobruchá, z vtákov trasochvost horský, rybárik riečny, v nižších polohách trasochvost biely, vydra riečna, ondatra pižmová, užovka obojková. Pomerne bohato zastúpené rozličnými druhmi fauny je spoločenstvo stojatých vôd. Z vodného hmyzu tu môžeme vidieť potápniky, vodomily, ihlice, korčuliarky a vážky. Brehy stojatých vôd sa vyznačujú živočíšstvom veľmi bohatým na druhy, vyskytuje sa tu lyska čierna, kačice, trsteniariky, volavky. Pri riekach majú svoje hniezdoviská aj kačice divé, labute, čajky, bociany. Dôležitými ornitologickými stanicami na Slovensku sú chránené areály vodných nádrží, akými je napríklad Sĺňava na rieke Váh, kde hniezdi niekoľko desiatok druhov vrátane volavky alebo kormorána. Korytnačka močiarna má svoj biotop v prírodných rezerváciách blízko rieky Latorica na východe Slovenska. Je však zriedkavá a reprezentuje v strednej Európe zvyšok teplomilného živočíšneho spoločenstva. Domestifikované zvieratá V domoch a bytoch sa chovajú prevažne psy, ktoré sú domácimi miláčikmi. Mačky sú súčasťou mnohých domov hlavne na dedinách. Chov koní je na Slovensku rozšírený v rámci rodinných usadlostí a súkromných rančov a slúži aj na turistické účely. Na vidieku sa niektorí ľudia venujú chovu hydiny, najmä sliepok, kačíc a moriek. Obľúbenými živočíchmi vhodnými na domáci chov sú aj ošípané a králik domáci. V horských oblastiach Slovenska, najmä na Liptove a Orave, je častý i chov oviec a dobytka. Endemitické druhy Na Slovensku bolo vyhlásených za chránených 769 druhov živočíchov. Osobitnú zmienku si zasluhujú endemity, teda ojedinelé druhy živočíšnej ríše, ktoré žijú len na našom území. Patria k nim mäkkýše slizniak fatranský, vretienka (Chochlodina cerata) a iné bezstavovce. Medzi endemity na Slovensku patrí aj voľne žijúci kamzík vrchovský tatranský, svišť vrchovský tatranský a rys ostrovid. Ďalej je endemitom napríklad aj najväčší európsky lietajúci vták drop veľký, majúci svoj biotop v chránenom areáli Dropie pri Komárne. V chránenom areáli v Topoľčiankach pri Zlatých Moravciach je zase známy chov a rozmnožovanie zubrov, chov raticovej zveri a koní. Nebezpečné živočíchy V listnatých lesoch hrozí nebezpečenstvo nákazy od infikovaného jedinca kliešťa, preto je pred vstupom do lesa vhodné použiť repelenty proti hmyzu. V prírode môžeme tiež prísť do styku s jedovatými živočíchmi. Jediný skutočne jedovatý had žijúci na území Slovenska je vretenica severná. Môže žiť na rozličných stanovištiach od mokradí a brehov riek až po výslnné stráne a rúbaniská. Preto je pri pobyte v niektorých oblastiach, najmä pri zbere lesných plodín, potrebná zvýšená opatrnosť. Pri uštipnutí je nevyhnutné okamžite podať prvú pomoc. Nebezpečné môže byť tiež uštipnutie sršňom, osou alebo včelou, najmä pre ľudí alergických na uštipnutia týmto hmyzom.

Na Slovensku je 9 národných parkov a 14 chránených krajinných oblastí. Ich rozloha zaberá 17,5 % rozlohy Slovenska. Z toho rozloha národných parkov zaberá 6,5 % rozlohy Slovenska. Národné parky majú pôvodnú, nenarušenú prírodu. V týchto oblastiach nie je dovolené trhať rastliny, loviť zver, zakladať oheň, ničiť prírodu. Chodí sa po vyznačených náučných a turistických chodníkoch. Náučné chodníky sú lemované tabuľami s rôznymi údajmi o okolitej prírode a o jej zaujímavostiach. Národné parky na Slovensku Tatranský národný park (TANAP) Národný park Nízke Tatry (NAPANT) Národný park Veľká Fatra Národný park Malá Fatra Národný park Pieniny (PIENAP) Národný park Poloniny Národný park Slovenský raj Národný park Slovenský kras Národný park Muránska planina Cránené krajinné oblasti (CHKO) Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina Chránená krajinná oblasť Kysuce Chránená krajinná oblasť Horná Orava Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy Chránená krajinná oblasť Latorica Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty Chránená krajinná oblasť Poľana Chránená krajinná oblasť Ponitrie Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy Chránená krajinná oblasť Vihorlat Chránená krajinná oblasť Záhorie Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy Národné parky Tatranský národný park (TANAP) Vyhlásený: 18.12.1948 Tatranský národný park tvoria vysoké skalnaté štíty, hrebene, bralá, sedlá, údolia. Príroda je rozmanitá. Nachádza sa tu okolo 175 ľadovcových jazier, ktoré vznikli činnosťou ľadovcov a nazývame ich plesá. Prírodu parku spestruje niekoľko vodopádov. Najvyšším vrcholom je Gerlachovský štít. Rastlinstvo tvoria smrekové lesy, pásmo kosodreviny, hole (vysokopoložené lúky) a podsnežné pásmo. Nachádzajú sa tu ojedinelé rastlinné a živočíšne druhy – endemity. Zo živočíchov tu žije medveď hnedý, rys ostrovid, kamzík (endemit), svišť, jeleň, vlk, diviak. Z vtákov je to napríklad ďateľ, drozd, orol, myšiak. Všetky rastliny sú tu chránené. Vyskytuje sa tu napríklad plesnivec, horec, zvonček, hríb dubový. Národný park Nízke Tatry (NAPANT) Vyhlásený: 14.6.1978 Národný park Nízke Tatry je najväčším národným parkom na Slovensku. Výškové rozpätie je 1300 m. Je to bohaté krasové územie, nachádza sa tu veľa jaskýň. Je tu Demänovská ľadová jaskyňa, Demänovská jaskyňa slobody, Bystrianska jaskyňa či Važecká. Najvyšší vrch je Ďumbier. Na území parku sa nachádza veľa druhov rastlinstva. Sú tu zmiešané lesy, zo stromov tu rastie javor, smrek, jedľa, buk. Z kvetov tu je možné nájsť poniklec, astru, fialku, klinček a iné. Zo živočíchov žije vo vodách pstruh, na súši salamandra, žaby, ale aj užovka, vretenica severská, z vtákov orol, bocian, vrchárka. Z cicavcov tu žije veľa medveďov hnedých a žijú tu aj vzácne kamzíky. Národný park Veľká Fatra Vyhlásený: 1.4.2002 Veľká Fatra má členitý reliéf, tvorený kaňonovitými dolinami. Sú tu aj krasové útvary, napríklad Harmanecká jaskyňa. Rastú tu jedle, buky a smreky, v najvyšších polohách kosodrevina. Nachádzajú sa tu aj travertíny. Z vtáctva tu žije orol, krkavec, z cicavcov napríklad medveď. Národný park Malá Fatra Vyhlásený: 18.1.1988 Malá Fatra má rozmanitý a bohatý reliéf. Príroda tu vytvorila tiesňavy, rokliny, vodopády – Šútovský vodopád, Diery. Je tu jedľový a smrekový porast, kosodrevina. Žije tu napríklad medveď, orol, hlucháň, vlk, rys, jeleň, srnec, ale aj vretenica a užovka a iné. Národný park Pieniny (PIENAP) Vyhlásený: 16.1.1967 V Pieninách sa nachádzajú výrazné skalné vrchy, najznámejší a najvýraznejší na slovenskej strane pohoria je vrch Tri koruny. Vodné toky tu vytvorili kaňonovité doliny – prielomy Dunajca a prielom Lesníckeho potoka Kače. Prielom Dunajca sa považuje za najväčší kaňon v strednej Európe. Údolie rieky Dunajec je hlboké 200 – 300 m. Žije tu napríklad vydra riečna, bobor, vysoká zver, z väčších zvierat ešte medveď, vlk alebo rys ostrovid. Z plazov jašterica, vretenica a užovka, ale aj salamandra, žaby a viaceré druhy vtákov – výr, myšiak, sokol. Z rýb sa tu vyskytuje šťuka, pstruh, celkovo žije v rieke Dunajec až 20 druhov rýb. Z rastlinstva sa tu nachádzajú aj endemity. Národný park Poloniny Vyhlásený: 23.9.1997 Lesy v Poloninách sú bukové a jedľové, reliéf je monotónny. Výškové rozpätie je 1200m. Nachádza sa tu najväčšia vodná nádrž pitnej vody na Slovensku – Starina. V Poloninách sú voo voľnej prírode chované zubry. Nachádza sa tu karpatský prales Stužica. Sú v ňom 400 ročné buky. Národný park Slovenský raj Vyhlásený: 18.1.1988 Slovenský raj má výnimočný reliéf, tvoria ho karbonátové horniny. Vodné toky tu vytvorili hlboké kaňony, doliny, rokliny s vodopádmi, preto je tento park veľmi divoký s členitým povrchom. Je tu prielom Hornádu, Suchá Belá, Piecky, Sokol. Sú tu aj krasové útvary – Stratenská jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa. Sú tu jedľovo-bukové lesy. Rastie sa tu aj borovica. Žije tu medveď, rys, z vtáctva napríklad orol skalný. Zo vzácnejších rastlín tu rastie poniklec, prvosienka a iné. Národný park Slovenský kras Vyhlásený: 1.3.2002 Slovenský kras už v názve napovedá, že ide o krasové územie, najrozsiahlejšie na Slovensku. Nachádza sa tu 12 jaskýň, jednou z nich je Gombasecká jaskyňa alebo aj unikátna Ochtinská aragonitová jaskyňa, verejnosti prístupnou jaskyňou je aj Domica a ďalšie. Lesný porast tvoria prevažne listnaté lesy – dub, buk. Slovenský kras je prvou biosferickou rezerváciou. Na skalách žijú vzácne vtáky – orol, krkavec, sokol. Národný park Muránska planina Vyhlásený: 23.9.1997 Národný park sa nachádza na západe Slovenského Rudohoria. Má krasový reliéf, preto tu je možné nájsť jaskyne. Väčšinu porastu tvoria bukovo-jedľové lesy. Žijú tu medvede, jašterice, salamandra, divé mačky a zaujímavosťou je chov polodivých koní, ktoré je možné vidieť na lúkach. Chránené krajinné oblasti na Slovensku Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty Malé a Biele Karpaty sa nachádzajú na západe Slovenska. Biele Karpaty lemujú štátne hranice s Českom. Za Malými Karpatmi sa nachádza oblasť nazývaná Záhorie. Chránená krajinná oblasť Kysuce Chránená krajinná oblasť Kysuce Názov je podľa rieky Kysuca. Táto oblasť sa nachádza na severe Slovenska, pri hraniciach s Poľskom a Českom. Susedí s chránenou oblasťou Horná Orava. Chránená krajinná oblasť Horná Orava Chránená krajinná oblasť sa rozprestiera na hornom toku rieky Orava. Táto oblasť je chladná a daždivá. Nachádza sa na severe Slovenska pri hraniciach s Poľskom a susedí s chránenou oblasťou Kysuce. Kysuce sú ojedinelé výskytom kamenných gulí, ktoré dosahujú rozmery aj približne 2 metre. Chránená krajinná oblasť Poľana Vrch Poľana v tejto chránenej krajinnej oblasti bola v minulosti najvyššia sopka na území Slovenska. Oblasť sa nachádza pri meste Detva na strednom Slovensku. Vrch Hrb, ktorý sa nachádza na jej okraji je stredom Slovenska. Nachádzajú sa tu lesy a lúky, ktoré sa nazývajú poľany. Chránená krajinná oblasť Vihorlat Pohorie Vihorlat vytvorili sopky. Nachádza sa na východe Slovenska, neďaleko hraníc s Ukrajinou. Voda tu vytvorila jazero Morské oko. Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy Štiavnické vrchy sa nachádzajú na strednom Slovensku. V minulosti boli bohatým náleziskom drahých kovov. V centre pohoria uprostred vrchov sa nachádza mesto Banská Štiavnica.

Jazerá na Slovensku Okrem riek je na Slovensku veľa priehrad a jazier. Jazerá sú vodné nádrže, ktoré vznikli prirodzene. Len vo Vysokých Tatrách sa nachádza okolo 175 plies. Plesá sú jazerá, ktoré vznikli ľadovcovou činnosťou. Najväčšie z nich je Veľké Hincovo pleso, ktoré má rozlohu 20 hektárov a svojou hĺbkou 53 metrov je najhlbším plesom na Slovensku. Ďalšie tatranské jazerá sú: Štrbské pleso, Popradské pleso, Skalnaté pleso, Zbojnícke pleso, Velické pleso, Žabie, Krivánske zelené pleso, Roháčske plesá a ďalšie. V Nízkych Tatrách je jedno pleso, Vrbické pleso, je hlboké 4 m. Vo Vihorlatských vrchoch je jazero Morské oko alebo Vinné. V Spišskej Magure sa nachádza Jezerské jazero. Okrem prirodzených vodných nádrží sú na Slovensku aj umelé vodné nádrže. Sú to rybníky a priehrady, v okolí Banskej Štiavnice boli v 18. a 19.storočí vybudované tzv.tajchy – ich voda slúžila na pohon čerpadiel. Najväčšie rybníky sú Senné a Hrhovské rybníky. Najviac priehrad je na najdlhšej rieke Slovenska Váh, napríklad Liptovská Mara pri Liptovskom Mikuláši alebo Sĺňava v Piešťanoch. Veľké a známe priehrady sú Oravská priehrada na severe krajiny a Zemplínska Šírava na východe, Domaša na rieke Ondave, Senecké jazerá na západe Slovenska, Zlaté piesky v Bratislave, Zelená voda.

Na území Slovenska pramení množstvo riek. Veľa z nich pramení na Kráľovej holi, iné rieky Slovenskom len pretekajú. Najväčšia rieka, ktorá preteká cez územie južného Slovenska je rieka Dunaj, ktorá ústi do Čierneho mora. Rieky na Slovensku Úmoria riek 1.Čierne more 2.Baltské more Rieky na Slovensku patria do úmoria Čierneho a Baltského mora. Do Čierneho mora patrí väčšina územia. Do Baltského mora ústí rieka Dunajec a Poprad. Poprad sa vlieva v Poľsku do Dunajca a Dunajec sa v Poľsku vlieva do rieky Visly. Ostatné rieky patria do úmoria Čierneho mora. Na Slovensku sú dve hlavné povodia, z ktorých jedno je na západe územia a druhé na východe. Na západe sa rieky vlievajú do Dunaja, ktorý vodu odvádza do Čierneho mora a a rieky z východného povodia sa v Maďarsku vlievajú do Tisy. Najväčšia rieka, ktorá preteká cez územie južného Slovenska je rieka Dunaj. Do Dunaja zo západu priteká rieka Morava, vlieva sa do neho aj rieka Váh, Nitra a Ipeľ. Rieka Tisa má na území Slovenska dve hlavné povodia, povodia Bodrogu a Slanej. Tisa sa v Rumunsku vlieva do Dunaja. Rieky Na Slovensku pramení niekoľko riek. Veľa z nich pramení na Kráľovej holi. Niektoré rieky tvoria hranicu s okolitými štátmi, je to viac ako 620 km. Je to napríklad Dunajec na severe, Dunaj na juhu, Morava na západe. Celková dĺžka riek na území Slovenska je 49 774,8 km. K veľkým a známym riekam patrí Váh, Dunaj, Morava, Myjava, Nitra, Orava, Hron, Hornád, Slaná a ďalšie.. Hranicu s Maďarskom tvorí rieka Ipeľ a na východe Slovenska nájdeme aj rieky Bodrog, Latorica a Ondava. Najkratšia rieka je Čierna voda, meria 41 km. Latorica a Laborec na východe Slovenska sú prítokmi rieky Bodrog.

Ochtinská aragonitová jaskyňa Miesto obec Ochtiná, okres Rožňava Prístup Z cesty medzi Štítnikom a Jelšavou treba odbočiť na Hrádok. Z parkoviska je k jaskyni asi 300 m. Túto vzdialenosť treba prekonať pešo s miernym prevýšením. Ochtinská aragonitová jaskyňa je národnou kultúrnou pamiatkou a zároveň spolu s ďalšími jaskyňami Slovenského krasu patrí do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Jaskyňa je ojedinelá svojho druhu na Slovensku a patrí medzi málo jaskýň tohto druhu na svete. Bola objavená v roku 1954. Jaskyňa je tvorená aragonitom. Najstaršie útvary majú viac ako sto tisíc rokov. V jaskyni je približne 7 stupňov Celzia a prehliadková trasa je dlhá 300 m. Celková prehliadková trasa trvá 30 minút. Prejdete cez Hviezdnu sieň, Mramorovú sieň, pôjdete po Mliečnej ceste cez Oválnu a Čarovnú chodbu a Oválny dom. Jaskyňu sa oplatí navštíviť.

Harmanecká jaskyňa Miesto Dolný Harmanec, okres Banská Bystrica, Slovensko K Harmaneckej jaskyni sa dostanete po odbočení z cesty medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom smerom do Harmanca. Parkovisko s informačnou tabuľou sa nachádza na hlavnej ceste za obcou Dolný Harmanec. Odtiaľ pokračujete pešo po asfaltovej ceste. Cesta k jaskyni trvá asi 40 minút a je dlhá 1400 m, ale celková dĺžka Harmaneckej jaskyne je 2763 m. Prehliadková trasa je dlhá 1020 m a trvá 60 minút. Priemerná teplota v jaskyni je 6 stupňov Celzia, preto musíte mať teplé oblečenie. Prevažná časť útvarov v jaskyni je z mäkkého bieleho sintru, preto sa Harmaneckej jaskyni hovorí aj biela jaskyňa. V Harmaneckej jaskyni sa nachádzajú netopiere, nástenné vodopády, jazierka a stalagmity, ktoré sa oplatí vidieť.

Jaskyňa Domica Miesto Kečovo, okres Rožňava, Slovenský kras, Slovensko Jaskyňa Domica sa nachádza v národnom parku Slovenský kras v nadmorskej výške 339 m.n.m. Parkovisko je priamo pred vchodom do jaskyne, smer Domica. Dĺžka jaskyne je 5368 m. V jaskyni Domica sú kaskádovité jazierka, cibuľovité stalaktity a stalagmity. Teplota v jaskyni dosahuje 10 až 11 stupňov Celzia. Jaskyňa Domica má 3 prehliadkové okruhy, krátka prehliadka trvá 45 minút a je dlhá 780 m, dlhá trasa meria 1180 m a trvá 60 minút. Tretia trasa sa v jaskyni Domica absolvuje v kombinácii s plavbou, je veľmi atraktívna a meria 930 m, z toho plavba má dĺžku 150 m a trvá 60 minút. Plavba v súčasnej dobe nie je v prevádzke kvôli nízkej hladine vôd. V jaskyni je prevýšenie len minimálne, 3 – 7 m. Jaskyňa Domica tvorí jeden celok s maďarskou jaskyňou Baradla.

Jaskyňa Driny Miesto západné Slovensko, 1 km od obce Smolenice, Jahodník Jaskyňa Driny je jedinou sprístupnenou jaskyňou na západnom Slovensku. Jej čaro objavíte, ak sa z parkoviska prejdete približne pol hodinu pešo a zdoláte 100 strmých schodov pred vstupom do samotnej jaskyne. Cesta sa oplatí absolvovať, pretože jaskyňa Driny ponúka zaujímavú prehliadku sintrových jazierok, vodopádov a chodieb, ktorými sa prechádza k jednotlivým sieňam. Teplota v jaskyni dosahuje približne 5 - 8 stupňov. Vaša prehliadka bude trvať 35 minút a prejdete počas nej po 151 schodoch. V jaskyni Driny je verejnosti prístupných 450 metrov

Gombasecká jaskyňa Miesto Gombasek, okres Rožňava, Slovenský kras, Slovensko Gombasecká jaskyňa sa nachádza medzi Plešivcom a Rožňavou, v blízkosti jaskyne Domica. Aby ste sa k nej dostali, je potrebné odbočiť za Slavcom smerom na Silicu. Zaparkovať môžete priamo pred jaskyňou. Gombasecká jaskyňa bola sprístupnená v roku 1955. Trasa v jaskyni je vhodná aj pre deti, je nenáročná, meria 285 m a trvá 30 minút. Prevýšenie je veľmi nízke, teplota v jaskyni je 9 stupňov Celzia. V Gombaseckej jaskyni sa nachádzajú jedinečné stalaktity, ktoré dosahujú výšku až 3 metre, žijú v nej netopiere, na chodníku nájdete aj salamandry škvrnité. Pri návšteve Gombaseckej jaskyne vás upútajú duté brčká, ktoré pripomínajú kamenný dážď.

Bystrianska jaskyňa Miesto Nízke Tatry, Slovensko, obec Bystrá, neďaleko Brezna Bystrianska jaskyňa sa nachádza na okraji obce Bystrá, v blízkosti mesta Podbrezová alebo Brezno, neďaleko lyžiarskeho strediska Tále. Vchod do jaskyne je na úpätí Chodorového vrchu v nadmorskej výške 656 m.n.m. Prístup k Bystrianskej jaskyni je veľmi dobrý, prevýšenie je minimálne, vzdialenosť od parkoviska je len 120m. Trasa prehliadky je dlhá 545 m a trvá 45 minút. Teplota v jaskyni dosahuje približne 6 stupňov Celzia. V Bystrianskej jaskyni uvidíte tri priepasti hlboké 20 m. Bystrianska jaskyňa je veľmi zaujímavá, niektoré jej podzemné časti sa využívajú na speleoterapiu.

Belianska jaskyňa Miesto Tatranský národný park – Belianske Tatry, Slovensko, 10 km od Tatranskej Lomnice Belianska jaskyňa sa nachádza vo Vysokých Tatrách, v nadmorskej výške 890 m.n.m., je prístupná z obce Tatranská Kotlina. Prístup k jaskyni je náročnejší, vedie k nej kľukatý chodník a treba zdolať výškový rozdiel 122 m. Cesta od parkoviska trvá asi 25 minút, chodník k jaskyni je dlhý asi 1000 m. Belianska jaskyňa je dlhá 3641 m, prehliadková trasa je dlhá 1370 m. Teplota v jaskyni je okolo 6 stupňov Celzia. Počas návštevy Belianskej jaskyne prekonáte spolu 860 schodov a uvidíte sintrové 50 m vysoké vodopády, stalagmity, jazierka a netopiere. Belianska jaskyňa je miesto, ktoré sa oplatí navštíviť.

Demänovská ľadová jaskyňa Miesto Nízke Tatry, Slovensko, Demänovská dolina, neďaleko lyžiarskeho strediska Jasná Demänovská ľadová jaskyňa sa nachádza v Demänovskej doline v Nízkych Tatrách neďaleko Liptovského Mikuláša. Samotná jaskyňa je dlhá 1975 m, prehliadková trasa je dlhá 650m a trvá 45 minút. Demänovská ľadová jaskyňa je zaujímavá tým, že je v nej stále ľad, napriek tomu v nej žijú netopiere. Teplota v jaskyni dosahuje 0 až 3 stupne Celzia. V Demänovskej ľadovej jaskyni sa nachádza podlahový ľad, ľadové stĺpy, stalaktity a stalagmity, ale aj vodopády. Jaskyňa je prístupná už od 80 rokov 19. storočia, vchod sa nachádza v nadmorskej výške 840 m. K Demänovskej ľadovej jaskyni vás privedú turistické smerovky, ktoré sú na hlavnej ceste z Demänovej smerom k Chopku a lyžiarskym strediskám. Prístup k Demänovskej jaskyni je po kľukatom kamenistom chodníku so stúpaním, od parkoviska pôjdete pešo.

Dobšinská ľadová jaskyňa Miesto neďaleko obce Dobšiná, Slovenský raj, Slovensko Dobšinskú ľadovú jaskyňu nájdete medzi Popradom a Rožňavou, niekoľko kilometrov od obce Dobšiná, na území medzi Slovenským rajom a Spišskogemerským krasom. Prístup k jaskyni je z osady Dobšinská Ľadová Jaskyňa, cesta k vchodu jaskyne trvá asi 25 minút, je dlhá 1 km a má prevýšenie 130 m. Samotná jaskyňa je dlhá 1483 m. Prehliadková cesta má dĺžku 515 m a trvá 30 minút. V Dobšinskej jaskyni nájdete podlahový ľad, vodopády, ľadové stĺpy a stalagmity. Zvláštnosťou je stála ľadová výplň jaskyne. Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete. Teplota nevystupuje pod bod mrazu, pohybuje sa oko 0 až – 4 stupne Celzia, v nezaľadnených častiach je to do 3,5 stupňa Celzia. V Dobšinskej jaskyni žije 12 druhov netopierov. Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi prvé osvetlené jaskyne na svete a je súčasťou svetového prírodného dedičstva.

Štrbské Pleso je moderné turistické stredisko v nádhernej časti Vysokých Tatier s krásnym veľkým jazerom, na pozadí ktorého sa týči vysoký skokanský mostík. K jazeru sa dostanete, keď odbočíte nad hlavným veľkým parkoviskom vľavo. Keď však pôjdete rovno vedľa obchodíkov a reštaurácií, dostanete sa do areálu Park Snow Štrbské Pleso, kde sa nachádzajú lyžiarske zjazdovky Interski. Hlavná zjazdovka vedie zo Soliska, na ktoré sa dostanete lanovkou. Na Solisku a Esíčku sa nachádzajú stredne ťažké zjazdové trate, na zjazdovkách Interski sú tiež stredne náročné trate a jedna pre nenáročné lyžovanie. Lyžuje sa od 1376 m.n.m. až do výšky 1800 m.n.m.. Priamo v Štrbskom Plese je veľké parkovisko pri autobusovej stanici, kde sa platí celodenné parkovné 3,30 € (100 Sk). Výhodou je, že zaplatené parkovné platí vo všetkých lyžiarskych strediskách mesta Vysoké Tatry. Zaplatíte len raz a môžete navštíviť všetky lyžiarske strediská, pretože všetky sú súčasťou mesta Vysoké Tatry. Na parkovisku sa nachádza orientačný plán strediska Park Snow Štrbské Pleso, obchodíky so suvenírmi a reštaurácie. Pred pricestovaním odporúčame zistiť si aktuálne podmienky na lyžovanie a predpovede počasie. Pre návštevníkov lyžiarskeho strediska Park Snow Štrbské Pleso je k dispozícií nová 6 miestna sedačková lanovka a nová zjazdovka. Nový zasnežovací systé zasnežuje po celej dĺžke zjazdoviek. Celková dĺžka zjazdoviek je 7,36 km a 6 km tvoria stredne náročné a 1,36 km sú nenáročné trasy. Prepravná kapacita je 5900 osôb za hodinu. Lyžiarske stredisko má nový snowboardový park K2. Cena skipasov je pre tohtoročnú zimnú sezónu rovnaká ako v lyžiarskych strediskách Park Snow Donovaly a Snowparadise Veľká Rača, a skipasy platia vo všetkých 3 lyžiarských strediskách.

Vysoké Tatry Vysoké Tatry sú najvýznamnejším turistickým miestom na Slovensku. Sú najvyšším pohorím krajiny, kolískou letnej turistiky, zimnej dovolenky a športov. Zo zvierat žije vo Vysokých Tatrách medveď hnedý, kamzík či svišť. Zo vzácnych rastlín tu nájdete napríklad alchemilku, okrem nej je tu veľké množstvo iných rastlinných druhov. Najvyšším vrchom pohoria je Gerlachovský štít, druhý najvyšší je Lomnický štít. Lesy sú tvorené prevažne ihličnatými stromami. Vo Vysokých Tatrách je sprístupnená len jedna jaskyňa, Belianska jaskyňa. Aj keď kalamita v roku 2004 poznačila Vysoké Tatry zničením a spustošením lesného porastu, stále je tu veľa miest, ktoré nestrácajú svoje čaro. Kalamitou najviac postihnuté je okolie pred vstupom do Starého Smokovca z Popradu. Vo Vysokých Tatrách sa nachádzajú tri hlavné turistické strediská ideálne na strávenie letnej alebo zimnej dovolenky. Cestovný ruch je koncentrovaný v turistickom stredisku Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica a Starý Smokovec. Turisti si prídu na svoje aj v menších strediskách ako je Tatranská Štrba, Podbanské, Vyšné Hágy, Kežmarské Žľaby, Stará Lesná, Tatranské Matliare, Dolný Smokovec a iné. Všetky turistické strediská sú navzájom prepojené, nie je problém dostať sa z jedného strediska do iného. Z Popradu do Starého Smokovca, Tatranskej Lomnice a na Štrbské Pleso vedie elektrický vlak, tatranská magistrála.

Nízke Tatry Najväčší národný park na Slovensku, Nízke Tatry, je tvorený masívnym pohorím, ktoré dosahuje dĺžku až 1000 m. Južná časť pohoria je žulová, na severe sú dolomity a vápence. Žije tu medveď hnedý, rys alebo mačka divá. Nízke Tatry sú výborným miestom pre zimnú dovolenku, ponúkajú turistom viacero kvalitných lyžiarskych stredísk. Najväčším lyžiarskym strediskom je Chopok Jasná na severnej strane vrchu Chopok, vysoko kvalitným strediskom sú aj Donovaly. Ďalšie strediská zimného lyžovania v Nízkych Tatrách sú Tále, Čertovica, Mýto pod Ďumbierom, Liptovský Ján, Závažná Poruba, Chopok Juh. V lyžiarskych strediskách najvyššej kategórie nájdete bohatý výber služieb. V Nízkych Tatrách sa lyžuje až do nadmorskej výšky 2000 m.n.m. V teplejších mesiacoch roka môžete v Nízkych Tatrách stráviť rovnako kvalitnú letnú dovolenku. Nízke Tatry sú bohaté na jaskyne, je tu až 5 sprístupnených jaskýň, Demänovská ľadová jaskyňa, Demänovská jaskyňa slobody, Bystrianska jaskyňa, Važecká a Jaskyňa mŕtvych netopierov. Nízke Tatry ponúkajú nespočetné množstvo príležitostí pre horskú turistiku. Zaujímavým výletom je nie veľmi náročná túra na Chopok a Ďumbier. Na Chopok premáva z Jasnej lanovka, konečnú má v Lukovej, odkiaľ sa môžete ľahko dostať na vrchol Chopku, ktorý leží v nadmorskej výške 2024 m.n.m. Z Chopku prejdete po hrebeňoch pohoria kamenistou cestou na vrch Ďumbier s nadmorskou výškou 2043 m.n.m. Na Ďumbier sa dostanete aj od Demänovskej jaskyne, po Krakovej holi. Turisticky prístupný je len západný hrebeň. Túra, v piesňach ospievanú, v básňach opísanú, na Kráľovu hoľu tiež určite stojí za to. Kráľova hoľa bola útočiskom slovenského zbojníka Juraja Jánošíka. Je miestom, kde pramenia rieky Váh, Hron, Hornád a Hnilec. Na Kráľovu hoľu sa dostanete zo Šumiaca alebo z Telgártu. Turistická trasa nie je dlhá, ale o to viac treba prekonať výškový rozdiel asi 1000 m. Ak sa vyberiete na vrch Ďumbier zo Šumiaca, pôjdete najskôr po štrkovej ceste, neskôr po asfaltovej. Táto trasa je atraktívna aj pre priaznivcov horskej cykloturistiky. Doprava do Nízkych Tatier: Nízke Tatry majú výbornú polohu a dostupnosť, keďže sa nachádzajú približne v strede Slovenska. Dostaneme sa sem zo všetkých strán, z juhu z Banskej Bystrice, zo severu z Martina, Ružomberka, Liptovského Mikuláša, z východu z Popradu alebo z Brezna, záleží, aké turistické stredisko si zvolíte. Ak cestujete autobusom, pôjdete do Banskej Bystrice alebo Liptovského Mikuláša a odtiaľ na miesto, ktoré chcete v Nízkych Tatrách navštíviť. Na Donovaly prídete z Banskej Bystrice alebo z Ružomberka. Na sever Chopku, do lyžiarskeho strediska Jasná, sa dostanete z Liptovského Mikuláša, na juh Chopku z Podbrezovej. Túry v Nízkych Tatrách: 1.Jasná – Chopok 2.Chopok – Ďumbier 3.Telgárt alebo Šumiac – Kráľova hoľa Náročnejšie túry: 1.Demänovská jaskyňa - Ďumbier

Slovenský kras Prístup Rožňava, Štítnik Územie Slovenského krasu sa nachádza v juhozápadnej časti východného Slovenska pri hraniciach s Maďarskom a zasahuje do okresov Rožňava, Košice a do časti okresu Revúca. Vstúpiť do Slovenského krasu môžete z Rožňavy, Štítnika, z Jasovca alebo Plešivca. Slovenský kras je najväčším krasovým územím na Slovensku. Rieky Slaná a Štítnik v ňom tvoria zaujímavé kaňony. Nachádza sa tu 7 planín. Slovenský kras je tvorený dolomitmi a vápencom a pokrývajú ho prevažne listnaté lesy. Bohatá flóra a fauna poskytuje tomuto krasovému územiu svoje čaro. Zo živočíšnej ríše tu má bohaté zastúpenie vtáctvo, plazy, obojživelníky, chrobáky. Horská oblasť Slovenský kras je biosférickou rezerváciou. Pre turistov a návštevníkov ponúka Slovenský kras niekoľko jaskýň, navštíviť môžete Gombaseckú jaskyňu, Jasovskú jaskyňu, Domicu alebo unikátnu Ochtinskú aragonitovú jaskyňu. Letnú dovolenku v Slovenskom krase si môžete spestriť turistikou k priepasti Silická ľadnica s ľadovou výzdobou a výlet môžete doplniť aj návštevou zámku Betliar a hradu Krásna Hôrka nachádzajúcimi sa na tomto krasovom území.

Slovenský raj Prístup Spišská Nová Ves - Čingov, Dedinky Tento krásny národný park sa nachádza na východnom Slovensku, začína za mestom Spišská Nová Ves. Slovenský raj je plný rozmanitostí prírody vo všetkých jej krásach. Ak sa rozhodnete stráviť letnú dovolenku v Slovenskom raji a vydáte sa na turistiku, očaria vás mohutné bralá, malebné cestičky, šumiaca rieka, zeleň, stromy, kvety a neporušená tráva. Krásy prírody Slovenského raja dopĺňajú tiesňavy a rokliny, ktoré vznikli pôsobením riek. Uvidíte niekoľko roklín s vodopádmi, známe sú rokliny Suchá Belá alebo Piecky, roklina Piecky je hlboká až 450 m. Turistami najnavštevovanejšia je roklina Suchá Belá. Turistické trasy v Slovenskom raji sú značené, v nebezpečných horských oblastiach sú pre bezpečný prechod k dispozícii laná a rebríky. V oblasti Slovenského raja nájdete prevažne ihličnaté lesy so vzácnymi a zákonom chránenými rastlinami, vyskytuje sa tu napríklad plesnivec alpský alebo horec jarný. Javorina je najvyšší vrch v Slovenskom raji, meria 1186 m. Najkrajšou časťou národného parku je miesto, kadiaľ preteká rieka Hornád. V severnej časti Národného parku Slovenský raj nájdete takzvaný prielom Hornádu. Je to miesto, kadiaľ preteká rieka Hornád v úseku dlhom asi 16 km. Dostanete sa k imponujúcim výhľadom na okolie. V tejto časti sa nachádzajú vysoké útesy, turisticky je miesto prechodné po rebríkoch a schodoch so železnými reťazami a lanami. Východiskovým miestom pre spoznávanie tohto územia je Čingov neďaleko Spišskej Novej Vsi. V južnej časti Národného parku Slovenský raj sú zaujímavé turistické strediská Dedinky, Mlynky a Podlesok. Zo strediska Dedinky môžete spoznávať južnú časť Slovenského raja, z Čingova severnú. Nachádzajú sa tu lanovky. Východiskovým miestom pre návštevu Slovenského raja z južnej časti je smer z Rožňavy. Na hranici národného parku sa nachádza Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá je vzdialená 25 km od Rožňavy. V okolí jaskyne je rezervácia vzácnych rastlín. V Slovenskom raji sa nachádza aj najdlhšia jaskyňa na Slovensku, Stratenská jaskyňa.

Veľká Fatra Prístup Ružomberok, Martin Veľká Fatra je veľké, jadrové pohorie s hlbokými roklinami a veľkým prevýšením. Nachádza sa na strednom Slovensku. Do pohoria zasahujú napríklad okresy Martin, Ružomberok, Turčianske Teplice alebo Banská Bystrica. Pohľad na Veľkú Fatru je naozaj krásny, nádherné vrcholky hôr so zeleným porastom, v ktorých žije medveď a vlk, si vás získajú. Ak pôjdete autom z Banskej Bystrice do Turčianskych Teplíc a Martina, budete zdolávať cestu cez toto pohorie. Pozdĺž cesty sú hlboké doliny a rokliny, cesta je náročná, tvoria ju zákruty, je tu veľké stúpanie. Veľká Fatra ponúka široké možnosti zimných športov, je preto obľúbenou destináciou pre zimnú dovolenku. Lyžovať sa môžete v lyžiarskom stredisku Skiparku Ružomberok, v Jasenskej doline a iných častiach. Pohorie Veľká Fatra je bohaté na minerálne pramene. Počas letnej dovolenky si môžete oddýchnuť pri návšteve Thermalparku Bešeňová, vodného parku s termálnou vodou. Nachádza sa len niekoľko kilometrov od mesta Ružomberok, ktoré leží neďaleko pohoria. Turistami najnavštevovanejším miestom Veľkej Fatry je Vlkolínec. Vlkolínec je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry na Slovensku a patrí do objektov UNESCO. Nachádza sa 15 km južne od Ružomberka, cesta do Vlkolínca je tiež kľukatá. Môžete využiť turistický chodník, ktorý vedie z Ružomberka od hotela Áčko a spríjemniť si cestu do Vlkolínca turistikou. Túra aj s cestou späť trvá 4 hodiny a je nenáročná.

Slovensko je krajinou geograficky a turisticky príťažlivou práve vďaka prírodnému bohatstvu – vysokým pohoriam a malebným dolinám. Pohoria Slovenska sa vyznačujú veľkými výškovými rozdielmi a jedinečnosťou reliéfu. Sú súčasťou národných parkov a každoročne ich navštívia masy domácich i zahraničných nadšencov. Vysoké Tatry, najvyššie pohorie Slovenska, patrí medzi najnavštevovanejšie a predstavuje ojedinelú prírodnú vzorku slovenských Karpát. Nízke pohoria (300 – 800 m n. m.) Turisticky ľahšie dostupné pohoria lemujú okraje vyšších pohorí a zaberajú asi 45 % celého územia Slovenska. Sú to predovšetkým kotliny ako Hornonitrianska a Turčianska na západe, Juhoslovenská kotlina a Krupinská planina na strednom Slovensku alebo Ondavská vrchovina a Košická kotlina na východe. Sú porastené hlavne dubovo-hrabovým lesom s prímesou javora, lipy, buka a popretkávané náučnými chodníkmi. Cyklotrasy nižších oblých pohorí sú väčšinou obľúbené nenáročnými cyklistami. Veľmi pekným príkladom takéhoto typu pohoria sú Malé Karpaty na západe Slovenska alebo Cerová vrchovina pri Lučenci. Okrem náučných chodníkov a cyklotrás sú nižšie pohoria vyhľadávané aj vďaka minerálnym prameňom s liečivými účinkami (Budiš, Rajec), ale aj termálnym prameňom, z ktorých mnohé našli svoje opodstatnenie v priľahlých kúpeľných mestách ako Piešťany, Bardejov či Smrdáky. Stredné pohoria (800 – 1500 m n. m.) Medzi pohoria siahajúce do výšky 1500 m.n.m. patrí napríklad Tríbeč, Vtáčnik, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Levočské vrchy, Slovenské rudohorie, Kremnické vrchy, Vihorlat, Biele Karpaty, Javorníky a iné. Ide taktiež o veľmi často navštevované turistické oblasti. Poľana (1458 m n. m.) je najvyšším sopečným pohorím Slovenska. Na týchto pohoriach prevládajú najmä bukové lesy s prímesou jedle, vo vyšších polohách nájdeme v horách smrek. Skalné bralá stredných pohorí sú okrášlené hradmi ako Beckov, Trenčín alebo Spišský hrad a dodnes sú cieľom mnohých výletníkov a miestom kultúrnych alebo rytierskych podujatí. Práve pre stredné pohoria Slovenska je typický krasový reliéf s mozaikou jaskýň, vodopádov, priepastí, kaňonov či bystrinných potokov. Pohoriami bohatými na tieto vápencové útvary sú najmä Slovenský raj a Slovenský kras v Slovenskom rudohorí. Zaujímavý je však aj Harmanecký kras vo Veľkej Fatre v okolí Turčianskych Teplíc alebo Plavecký kras v Malých Karpatoch. Okrem dlhých prechádzok po náučných chodníkoch poskytujú tieto pohoria celkovo výborné podmienky pre lyžiarov všetkých kategórií. Vysoké pohoria (nad 1500 m n. m.) Najvyššie pohoria Slovenska, to sú predovšetkým strmé stráne, úzke doliny a skalnaté vrchy pohorí ako Malá Fatra, Veľká Fatra, Chočské vrchy, Vysoké Tatry, Nízke Tatry či Oravské Beskydy. Najvyšším vrchom je Gerlachovský štít (2655 m n. m.) vo východnej časti Vysokých Tatier. Hlboké smrekové a borovicové lesy rastú v dolinách, do 2000 m n. m. sa vyskytuje kosodrevina, na chrbtoch, hrebeňoch a izolovaných vrcholoch hôr sa nachádzajú prevažne hole a vyššie už len skalnaté bralá. Vysoké pohoria sú pre rekreantov a športovcov výnimočné svojou prírodou a klímou a sú obzvlášť vďačným cieľom pre horskú turistiku, horolezectvo a lyžovanie. Medzi najznámejšie lyžiarske strediská patria Roháče vo Vysokých Tatrách, Jasná, Chopok a Donovaly v Nízkych Tatrách či Martinské hole v Malej Fatre. Tieto pohoria sú atraktívne aj vďaka početným jaskyniam so svojimi krasovými a ľadovcovými útvarmi (Dobšinská ľadová jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa v Nízkych Tatrách). Čo však dotvára cestovný ruch vysokých pohorí, sú horské doliny vhodné predovšetkým na ozdravné pobyty. Medzi veľmi vyhľadávané patrí Gaderská dolina vo Veľkej Fatre, Prosiecka dolina v Chočských vrchoch či Mengusovská dolina vo Vysokých Tatrách. Vo väčšine prípadov ide o väzbu na horské kúpeľné strediská, akými sú napríklad Lúčky, Nový Smokovec, Sliač a iné. Najvyššie vrchy Slovenska Najvyšším vrchom Slovenska je Gerlachovský štít s nadmorskou výškou 2655 m. V nasledovnej tabuľke Vám ponúkame súhrn najvyšších vrchov Slovenska podľa jednotlivých pohorí. Najvyššie vrchy Vysokých Tatier Gerlachovsý štít 2 655 m.n.m. Lomnický štít 2 634 m.n.m. Ľadový štít 2 627 m.n.m. Rysy 2 499 m.n.m. Kriváň 2 494 m.n.m. Najvyššie vrchy Nízkych Tatier Ďumbier 2 043 m.n.m. Chopok 2 024 m.n.m. Najvyššie vrchy - Malá Fatra Veľký Kriváň 1 709 m.n.m. Najvyššie vrchy - Chočské vrchy Veľký Choč 1 611 m.n.m. Najvyššie vrchy - Veľká Fatra Ostredok 1 592 m.n.m.