V medicíne, väčšina medikácií sa dá bezpečne používať s inými liekmi, ale konkrétne kombinácie liekov je potrebné sledovať kvôli interakciám, čo často robia farmaceuti. V molekulárnej biológii sa znalosť interakcie génov/proteínov medzi sebou a ich metabolitov označuje ako molekulárne cesty.

Interakcie medzi liekmi (liekové interakcie) vo všeobecnosti patria do dvoch hlavných kategórií: 1. farmakodynamika : zahŕňajúca činnosti dvoch interagujúcich liekov.

2. farmakokinetika : zahŕňajúca absorbpciu, distribúciu, metabolizmus a vylučovanie jedného, či oboch interagujúcich liekov vo vzájomnej závislosti.

Ohľadom efektívnosti, je možné nájsť tri druhy interakcií medzi medikáciami: aditívne, synergetické a antagonistické. Aditívna interakcia znamená, že výsledné pôsobenie dvoch chemikálií je súčtom pôsobení dvoch chemikálií, užívaných oddelene. Toto je obvykle preto, že dve chemikálie pôsobia na telo rovnakým spôsobom. Príkladom je napríklad Aspirín a Motrin, alkohol a depresant, trankvilizér a prípravok proti bolesti. Synergická reakcia znamená, že výsledný efekt dvoch užívaných chemikálií je väčší, než súčet výsledných efektov oddelene užívaných dávok. Príkladom je pesticíd a hnojivo, biologický efekt je ničivý. Antagonistická interakcia znamená, že výsledný vplyv dvoch chemikálií je v skutočnosti menší, než súčet účinkov dvoch dávok chemikálií, užívaných na sebe nezávisle. To je preto, že druhá chemikália zvyšuje vylučovanie prvej, alebo priamo blokuje jej toxické vplyvy. Antagonizmus je základom protilátok pri otravách.