Dominantné teórie ekonómie z osemnásteho storočia do dvadsiateho storočia, keď rozvinul Neo-klasická ekonómia. Klasického ekonómovia, ktorí zahrnuté Adam Smith, David Ricardo a John Stuart Mill, veril, že vykonávanie jednotlivých existencie vyrobené čo najväčší hospodársky úžitok pre spoločnosť ako celok krátené strane neviditeľné. Tiež verili, že ekonomika je vždy v rovnováhe alebo smerom k to. Rovnováhy bola zabezpečená pracovnom trhu pohyby miezd a v kapitálovom trhu zmeny úrokovej sadzby. Úroková sadzba zabezpečiť, že celkové úspory v hospodárstve boli rovná celkovej investície. v nerovnováhou, vyššie úrokové sadzby, ktoré sa odporúča viac úspor a menej investícií a nižšie sadzby znamenalo menej ukladanie a ďalšie investície. , Keď dopyt po labor rose alebo spadol, mzdy by tiež alebo stúpajú kvôli udržaniu pracovnej sily pri plnej zamestnanosti. v 1920s a 1930s, John Maynard Keynes napadol, niektoré z hlavných presvedčenie klasického a neo-klasický ekonómie, ktorý sa stal móde. Predovšetkým tvrdil že úroková sadzba bola stanovená alebo ovplyvnené špekulácií investorov v dlhopisov, a že mzdy sú nepružné nadol, takže ak dopyt po labor, výsledkom by bolo vyššej nezamestnanosti, ako lacnejšie pracovníkov.