Postavením mestskej tržnice sa Chlebný trh (časť dnešného námestia SNP) výrazne zmenil. Dovtedy sa totiž predávalo viac-menej nekoordinovane: z chatrčí, stánkov a búdok. Denník Nyugatmagyarországi Hiradó („Západomaďarský spravodaj") tieto premeny interpretoval takto:

„Jedným z najpriaznivejších dôsledkov postavenia novej tržnice je, že chatrče (prízemné aj poschodové), ktoré nezapadajú do obrazu námestia, zmiznú z povrchu zeme. Už teraz môžeme vyhlásiť, že dni týchto chatrčí sú doslova zrátané. Rada totiž vyzvala majiteľov obchodov, aby najneskôr do 8. dňa tohto mesiaca sa vysťahovali, a zaujali svoje nové miesta, ktoré majú prenajaté na vonkajšej časti tržnice". (3. júla 1910)

Trh z námestia kvôli výstavbe dočasne presťahovali. To sa však nepáčilo obchodníkom.

„Proti dočasnému presťahovaniu stánkov na Chlebovom trhu, ktoré je potrebné kvôli výstavbe, protestoval Ernő Dworák. Rada zatiaľ navrhla, aby stánky s mäsom boli presťahované na Preyszovu ulicu. Podľa Dworáka tento pokyn škodí remeselníkom aj obchodníkom. Mäsové stánky by mohli byť premiestnené na námestie pred školou uršulínok. Dworákov návrh si osvojil aj János Sendlein. Primátor Brolly však protestoval, že záujem mesta sa dostáva do pozadia. Na chlebovom trhu sa trhy konať nemôžu, kým tam prebiehajú stavebné práce. Zákonodarný výbor po príspevkoch Marsóa, Bäumlera, Marschalla a Haybäcka odobril návrh rady." (Nyugatmagyarországi Hiradó, 4. aug 1908.)